Pán Płatek Filípek a jeho prvá cesta na Zem

Pán Płatek Filípek a jeho prvá cesta na zemi

Terapeutická rozprávka

Hlavné ciele: zníženie strachu z nových situácií a nového prostredia.

Rozprávkový obsah:

Rád by som vám predstavil príbeh pána Płateka Filipka – slávny tulák, dobyvatelia mnohých vrcholov, ktorý nejednu zimu obletí svet. Nuž pán Płatek Filípek, tak ako si ty bol kedysi úplne malá snehová vločka. Pán Płatek Filípek si na svoju prvú cestu na Zem spomína ako nikto iný.

V mrazivom, Zimný večer pána Płateka – malý chlapec bol poslaný z neba na Zem. Táto cesta do neznáma vôbec nebola úsmevná, hoci sa už naučil lietať a vedel dokonale, ako sa vysporiadať s príliš silnými poryvmi vetra. Ale čo sa dalo robiť, keď všetci hovorili: je čas!! Zbalil si ruksak, obliekol si bielu pláštenku, ktorú mu uplietla stará mama a bol na ceste.

Vyskočil z páperovitého obláčika, ktorý bol dovtedy jeho domovom a cítil, ako vzduch napĺňa jeho drobné pľúca.

– Silný vietor, slabá viditeľnosť, žiadny kontakt s Aviation Tower – rýchlo zhodnotil situáciu

pán Filipek – To nie je dobré… – pomyslel si a s väčšou rýchlosťou premýšľal, či už nemôže ísť domov. Od strachu zavrel oči a skrčil sa do seba. Pevne zovrel svoje biele viečka a pokúsil sa spomenúť si na svojich priateľov. Na chvíľu sa jeho srdce zahrialo, len čo však otvorili viečka, všetok strach sa vrátil s dvojnásobnou silou.

– Čo robiť, čo robiť? – pýtal sa v duchu sám seba, ale nič ma nenapadlo.

Potom začul z tmy veľmi jemný hlas.

– Široko roztiahnite ruky a nohy! Vzpriamiť sa! - Filipovi sa tieto poznámky spočiatku zdali úplne absurdné. je to tak, ako keby mu matka povedala, aby si v slnečný deň obliekol holínky a pršiplášť. Čo to teraz môže pomôcť, keď je tu úplne sám a obklopuje ho tma.

– A! Prečo som to musel byť ja? Prečo?? – bol odtrhnutý od Filipovej hrude. Iba, keď na jeho otázku odpovedal jemný hlas z tmy, uvedomil si to, že to už neboli jeho myšlienky, ale hlasný krik.

– Pretože si na to pripravený! Vieš krásne lietať! Už sa jednoducho nemôžeš báť. Roztiahnite ruky a nohy, a uvidíš, mám pravdu!

– Aha, čo sa deje?! – pomyslel si pán Płatek Filípek a vykonal rozkazy tajomného hlasu z tmy. To, čo sa po chvíli stalo, nášho malého kamaráta úplne prekvapilo. No zrazu vietor prestal byť jeho nepriateľom. Naopak, dovolil pánovi Filipkovi predviesť dve skokové piruety vo vzduchu a dodatočne ich zakončiť soľou. Aká veľká bola Peťkova radosť, keď objavil svoje možnosti. Už sa nebál. Oči sa mu rozšírili. Keď si zvykol na tmu okolo seba, videl neďaleko letieť krásnu Lucyku Petal. Vtedy ešte nevedel, aké je jeho meno, ale bol si istý, že práve ona mu pomohla v tejto ťažkej situácii.

– Juchuuu! som tu! – zakričal nový kamarát pána Filípka – povedal som ti? Vieš krásne lietať! – povedala Lucynka a žmurkla na nášho kamaráta. Pán Filípek sa mierne začervenal, a pretože jeho pokožka bola úplne biela (ako sa na snehové vločky patrí) nedalo sa s tým rátať, že rumenec zostane nepovšimnutý.

– Ďakujem! – zakričí Filípek ako odpoveď – je to taký úžasný pocit! tancujem vo vzduchu! – radosť plynúca zo slov pána Filípka akoby nemala hraníc. Aby toho nebolo málo, v tom momente sa mu pred očami zjavila krásna zimná alej a Petals Lucynka, po oboch stranách porastené rozkonárenými stromami. Sekundu po sekunde bol let Petals pomalší a pokojnejší. Lucynka vo svetle prichádzajúcom zo starého, baroková lampa úplne pripomínala baletku.

– Hymmm… prví hostia na obzore… Ozval sa z ničoho nič, zrazu hustý mužský hlas. Pán Filípek si rýchlo uvedomil, že jeho vlastníkom je ten starý, vráskavý gaštan stojaci pri vchode na kamennú cestu.

– Dobré ráno, Jakub! – plakala Lucynka Petal – Ako sa máš?

– A, celkom dobre, aj ked tento rok ma trapi reuma. A ty, Lucynka? Aká bola vaša cesta? – zahrmel gaštan Jacob.

– Ďakujem, veľmi dobre! Tentoraz fúkal silný vietor od západu, tak sme sa mohli celú cestu krásne točiť. Toto je môj nový priateľ – povedala Lucynka a ukázala na pána Filípka – ale fakt neviem, aké je jeho meno… – uvedomila si Peťka.

– Filípek, volám sa Petal Filipek- Náš priateľ rýchlo prerušil ticho.

– Tak vitaj Peťo Filipek na Zemi- povedal hrdo Jakub.

– Eeee… dobrý večer – zamrmlal Filípek, vystrašený veľkosťou svojho novonájdeného kamaráta. O chvíľu neskôr, pravdepodobne o dva žmurknutia neskôr, náš hrdina a Peťka Lucynka pristáli na jednej z Jakubových pikantných topánok.

– Oj, oj, oj! – Filípek ušiel, który w czasie lądowania dwukrotnie się potknął i upadł. – Na lekciách pristávania ste museli byť opatrní – pomyslel si trochu zahanbene. Kým sa stihol postaviť na rovné nohy, Lucynka bola po jeho boku. Natiahla k nemu svoju bielu ruku a pomohla mu vstať.

– No dobre, môžeme s vaším príchodom oznámiť celému svetu, že zima už začína – zaškrípal Jakub – manželstvo, manželstvo, manželstvo… Pred pár dňami som stratil listy, takže vaša návšteva nie je pre mňa prekvapením. Keď sa skončí jedna sezóna, začína ďalší. Je mi smutno bez mojich zelených listov priateľov, ale teraz ma budeš sprevádzať – povedal Jacob Chestnut s nádejou.

– Yhymm… – Lucynka ticho odpovedala – Najradšej by som tu zostal celú zimu, a Ty Filikpku? Ty zostaneš? – spýtala sa Lucynka okvetného lístka našej kamarátky.

– Keď som odišiel z domu, bál som sa, že idem úplne sám. Keď sa na teba pozriem, viem to, to nie je pravda. Už sa nebojím. – hrdo odpovedal pán Płateczek Filipek.

V ten prvý zimný večer na Zemi sa náš priateľ cítil šťastný ako vždy… .>